V listine z roku 1212 sa spomína, že kráľ Ondrej II. daroval križiakom v Chmeľove aj územie na východ od Tople. Z toho sa dá usúdiť, že tu patrí aj majetok Vlače. Názov obce sa však v listine priamo nevyskytuje. Dedina Vlača je prvýkrát zapísaná v listine z roku 1349 ako „ possessiones...Laachafalua ‟, keď šľachtic Denko vrátil príbuzným z Drienova túto dedinu. Už z obsahu tejto listiny je zrejmé, že obec Vlača jestvovala už pred rokom 1349.

Definitívne sa to však potvrdilo až pri archeologických výskumoch v lokalite Rovne a Zahumenky v rokoch 1983,2003,2006-2007, 2008 a neskôr.

 Ďalšie dejiny obce sú známe zo zachovaných archívnych materiálov z obdobia po prvej písomnej zmienke. Územný majetok Vlače bol v 13.-16. storočí nepretržite súčasťou panstva Chmeľov.

V tomto čase dedina patrila šľachticom z Drienova, Sečoviec, Šemše – Vernerovcom, Šóšovcom a Fejerváriovcom. Vlača v tomto období bola stredne veľkou dedinou. Svedčí o tom aj listina , z roku 1427, kde sa spomína, že sedliacke domácnosti boli zdanené daňou kráľovi od 13 port. Neskôr sa väčšina sedliakov odsťahovala, iní stratili pozemky a upadli medzi želiarov. V rokoch  1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 1,1, resp. 1,5 porty, pričom v roku 1567 hospodárili len dve domácnosti na polovičných usadlostiach. Sídlisko malo v roku 1600 osem obývaných poddanských domov a dom šoltýsa. Koncom 16. storočia bola Vlača malou dedinou. Okrem rodiny šoltýsa tu bývalo len poddanské obyvateľstvo.

Ďalšie obdobie obce sa dá priblížiť zo zápisníc zo zhromaždení Šarišskej župy. Z 9. apríla 1681 je zápis, ktorý sa dotýka úľavy zo zdanenia pre vyhorenie Vlače. Požiar spôsobil veľké škody mnohým poddaným a tak sa obrátili na vrchnosť s prosbou o úľavu. Z 5.-6. augusta 1698 je zápis, ktorý sa dotýkal vyšetrovania sťažnosti proti poddaným z Vlače a Babia

Pri generálnej kongregácii konanej 4.-6. mája 1699 sa riešila úprava zdanenia obyvateľov Vlače.

Veľmi významným záznamom je zápis z 27. júna 1701. Píše sa v ňom: K žiadosti váženého Žigmunda Fejervariho bol vyslaný podľa zákona k voľbe richtára do dediny Vlača vážený Kasparus Pétsy.

Zo dňa 21.februára 1772 je zachovaná zápisnica, ktorá zachytáva pojednávanie medzi gazdami z Vlače a zemepánom Dessewffym. Z nej sa dozvedáme, že gazdovia nemali v tej dobe urbáre, nemali ani nijaké kontrakty, ale len podľa dávneho obyčaju pracujú pre pánov. Jedni pracujú so svojím statkom, iní len na poli. Svoje polia obsievajú žitom, pšenicou, jačmeňom, ovsom, tatárkou a iným obilím. Lúk je menej, pastvisko pre dobytok je skromné, mlyna nemajú, chotár je z väčšej časti hornatý. Všetci sú ochotní byť poddanými svojmu pánovi. Táto zápisnica je podpísaná zástupcami gazdov: Varga Dzura, Gacsa Danyko, Michalyuv Janko, zemepánom Andrejom Dessewffym a zapisovateľom Jozefom Scyrankom.

V roku 1772 bolo vo Vlači  14 gazdov: Stephanuv Janko, Gacsa Janko, Gacsa Danyko, Balogh Janko, Kuzma Dzurja, Varga Dzurja, Didonyi Dzurja, Digonyi Onda, Szokacs Janko, Mihalyus Ivan, Simko Dzurja, Hricsak Onda, Koszenko Vaszily a štyria želiari: Simkuv Janko, Petricsko Jaczko, Kuzma Hanya.

V roku 1867 sa medzi gazdami objavujú ďalšie mená: Hermanovsky Janos, Kuriplach Gyorgy, Ondek Andras, Kmecz Janos, Stofan Andras, Orenits Mihaly, Hologyak Mihaly.

Na mape z roku 1870 sú mená: Simko Anna, Simko Ragan, Varga Mihaly, Vasko Mihaly Keresztes Anna, Konta Ján, Molitoris Janos, Kmety Gyorgy-z Breha.

V roku 1787 mala Vlača 21 domov a 156 obyvateľov, V roku 1828 tu bolo 22 domov a 195 obyvateľov. Tento počet však veľmi poklesol po roku 1831, keď aj Vlaču zasiahla cholera.

Koncom roka 1831 žilo vo Vlači už len 175 obyvateľov. Z toho sa usúdiť, že zomrelo okolo 30 ľudí. Po tomto období Vlača prechádza určitým úpadkom. Nastáva úbytok obyvateľstva. V roku 1869 je tu 172 obyvateľov, v roku 1880 ešte menej, iba 140 obyvateľov. O desať rokov neskôr je už len 138 a v roku 1990 je najmenší počet, len 136 obyvateľov. Po tomto roku začína počet obyvateľov stúpať. V roku 1910 vo Vlači žilo 151 obyvateľov.  Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 tu žilo 176 ľudí  Priame boje prvej  svetovej vojny v rokoch 1914-1918 obec Vlača našťastie nezasiahli , no z povolaných mužov sa dvaja už domov nevrátili. Boli to Juraj Gača a Andrej Petro, ktorí padli v bojoch.

Zdroj ThDr. JÁN ANDREJ : Vlača 1349-1999, Levoča 1999