Po vzniku Československej republiky administratívne patrila obec do okresu Giraltovce, kde bola začlenená aj predtým, od roku 1850. Vtedy sa volal služnovský okres. Ani po vyhlásení tzv. Slovenského štátu v roku 1939 sa nič nezmenilo, akurát bola zaradená do Šarišsko – Zemplínskeho župy. Predtým to bola Šarišská župa.  Z tohto historického obdobia sa nezachovalo veľa overiteľných údajov, ale predsa v Štátnom oblastnom archíve v Prešove sa nachádza zápisnica o vzdaní sa funkcie starostu a o voľbe nového starostu zo 16.XI. 1939. Z nej sa dá prečítať, že vtedajším starostom bol Michal Gača st. a to už 20 rokov, a že a pred ním bol richtárom Michal Šimko st. Starosta sa vzdával funkcie pre slabú odmenu, ktorá bola 100 slovenských korún na rok. Pretože popri funkcii zanedbával svoje hospodárstvo, požadoval zvýšiť plat na  600 korún slovenských.

Jeho žiadosti Obecné zastupiteľstvo v žiadnom prípade nechcelo vyhovieť ,za týchto okolností sa svojej funkcie starostu vzdal. Zastupiteľstvo vzdanie sa funkcie prijalo 22.novembra 1939 a   navrhlo do funkcie  Jána Hermanovského st. Doplňujúce voľby sa konali 13.I.1940 a Ján Hermanovský bol zvolený za nového starostu obce Vlača. Michal Gača st. toto rozhodnutie napadol, a tak sa konali nové voľby. Dočasným vedením obce, už pod názvom vládny komisár bol poverený zasa Michal Gača a jeho nová odmena bola už 300 Ks. S týmto stavom nebolo spokojné zastupiteľstvo a tak nadriadené okresné orgány z Giraltoviec dokonca navrhovali,

aby obec riadila neutrálna osoba. Spomína sa meno Viktor Heinz, riaditeľ Meštianskej školy v Hanušovciach. Nakoniec sa predsa len zainteresovaní dohodli, že teda vládnym komisárom pre obec Vlača bude Ján Hermanovský st. s odmenou 300 Ks na rok. Vo svojej funkcii bol až do roku 1945. V jednej zo zápisníc z tohto obdobia je požiadavka, aby v poradnej komisii komisára bol aspoň jeden člen evanjelického vierovyznania a následne bol zvolený  Ján Kmec. Obec aj vtedy bola známa veľmi dobrým spolunažívaním medzi náboženskými konfesiami.

Zaujímavá je tiež zápisnica o komisionálnom konaní vo veci Fy. Lenz a comp.  o výstavbe kameňolomu a skladu výbušnín v obci Vlača, v lokalite, ktorú občania poznajú pod názvom Baňa. Vyhláška OÚ v Giraltovciach je zo dňa 15.5.1941 a schválenie kameňolomu sa konalo vo Vlači dňa 4.6.1941 o 10 hod. na mieste samom. Zúčastnili sa : Fy s LENZ CO SUDDEUTSCH

Baugesellschaft, Notársky úrad z Hanušoviec nad Top., vládny komisár obce Vlača, Župný úrad – oddelenie VIII z Prešova, MuDr. Jozef Kmeť – zástupca okresného zdravotníckeho referenta z Giraltoviec a Štefan Simko, radca V.S.V.

Nakoniec tento projekt firme nepovolili, z dokumentu nie je zrejme prečo.

Ani druhá svetová vojna priamo nezasiahla našich občanov. Na nútené práce však boli z obce odtransportovaní títo mladí muži: Juraj Petro, Juraj Andrej, Juraj Varga, Ján Biroš- neskôr žijúci v Prahe, Michal Šimko, ktorý sa po vojne oženil do Borského Sv. Mikuláša, Ján Sirotský, Jozef Bednárik, Michal Hermanovský, žijúci neskôr v Hlohovci, Michal Vasiľ a Ján Gača. Niektorí z nich sa vrátili domov až po skončení vojny v júli 1945. Priamych bojov v Slovenskom národnom povstaní v roku 1944 sa v lesoch na Strednom Slovensku aktívne zúčastnil Štefan Pohlod. Narukoval 6. augusta 1944 a po vypuknutí povstania bojoval na Ostrom vrchu pri Ružomberku. Domov sa vrátil po skončení vojny s podlomeným zdravím. Z frontu sa nevrátil Ján Hermanovský, o ktorom nie je ani doposiaľ žiadna zmienka.

V archíve sa nachádza tohto obdobia aj zápisnica  Žandarského úradu v Giraltovciach zo dňa 27.4. 1944 , ktorá pojednáva o výsledku pátrania po neznámych mužoch v chotári a v lesoch obcí Vlača a Medzianky. Nakoniec došlo k použitiu zbraní v blízkosti obce Pavlovce. Ako to celé skončilo, už z dokumentu nie je zrejmé.

Vlača bola oslobodená  Červenou armádou  dňa 19. januára 1945. Po zajatí posledných  Maďarov Rusi preverili terén a vystrelili prvú svetlicu. Večer o desiatej prišli prví vojaci, ďalší prichádzali celú noc aj nasledujúci deň. Pamätníci hovoria, že nedokázali pochopiť, skade prišlo toľko vojska.

Obdobie po druhej svetovej vojne, doba budovania socializmu a čiastočne aj roky po Nežnej revolúcii sú zaznamenané v prvom zväzku obecnej kroniky, ktorá bola písaná od roku 1945 po rok 2002. Je k nahliadnutiu na Obecnom úrade vo Vlači.