Po porážke Nemecka a s ním aj jeho spojenca Slovenskej republiky, bola na území Slovenska obnovená Československá republika. Nebola to však už tá istá republika ako pred vojnou. Veľký vplyv Sovietskeho zväzu v strednej Európe zapríčinil vytvorenie nového spoločenského systému v Československu, ktorý bol označovaný za tzv. ľudovú demokraciu. Vznikali národné výbory. Štátnu správu už nevykonávali  štátni úradníci, ale volení zástupcovia miestneho obyvateľstva.  Nahradili tak notárstva aj obecné zastupiteľstvá. Tieto zmeny zasiahli aj obec Vlača. 23 januára 1945 bol v obci zvolený Miestny národný výbor. Prvým predsedom sa stal Michal Gača st. V mesiaci apríl 1945 bola v obci založená Komunistická strana. Jej prvým predsedom bol Andrej Gača st. a počet členov bol 20. V máji 1945 vznikla v obci aj Demokratická strana. Jej predsedom bol Michal Hurný, rodák z Čaklova, zať u Kmecových. Verejná správa úplne prešla do rúk národného výboru. Vo voľbách dňa 25.6.1946 sa o hlasy voličov uchádzali 4 strany a za predsedu Miestneho národného výboru (MNV) bol zvolený Ján Andrej st., ktorý bol v obci skôr známy ako bubeník, ktorý oznamoval úradné správy. Neskôr pracoval aj ako školník v miestnej Základnej škole. V roku 1946 aj vo Vlači šarapatili tzv.benderovci ,ktorých cieľom bolo tesne po vojne organizovať sabotáže, vraždy a znepokojovať mierumilovné obyvateľstvo. V obci sa zjavili iba raz, po jedlo a šatstvo.  Definitívne mocenské rozhodnutie v prospech  presadenia sa komunistického režimu prišlo vo februári 1948. Po 25. februári bol zostavený nový Miestny akčný výbor národného frontu. Jeho predsedom sa stal Andrej Gača ml.  Z tohto obdobia po vojne sú známe dve menové reformy, ktoré sa dotkli aj nášho obyvateľstva. Prvá z roku 1945 mala za úlohu zjednotiť rozdielne meny v Čechách a na Slovensku. Ako nová menová jednotka sa zaviedla  koruna československá. Na jeseň 1947 bolo v obehu už 66 miliárd korún a analýzy odborníkov začali hovoriť o tom, že krajina stojí pred novou menovou reformou. A skutočne sa to začalo diať od 1. do 4. júna 1953 . Ľudia si mohli vymeniť hotovosť 300 korún v pomere 5:1, teda v novej mene dostali 60 korún. Pri vkladoch v bankách nad 5000 korún  to bolo 30:1 a to poriadne otriaslo finančnou situáciou aj našich občanov. Rok 1954 sa vyznačoval mimoriadne silnými mrazmi. Teplota klesla až pod -32 stupňov C. Následkom toho vymrzli niektoré ovocné stromy, najmä orechy.

 V 50-tých rokoch sa začala doba obnovy a rozvoja dovtedy zaostalých obcí. Aj vo Vlači bola realizovaná elektrifikácia a pripojená telefónna linka v roku 1956.  V roku 1959 sa začala výstavba novej cesty z rázcestia od Ďurďoša do obce Babie a s ňou pribudol aj nový dubový cestný most ponad rieku Topľa. Ten vydržal do roku 1975, kedy ho nahradil nový moderný most, ktorý slúži dodnes. V minulosti bol prechod cez rieku len po visiacej lávke, ktorá stála v smere od dnešného domu č.1 do obce Ďurďoš a pri jednej veľkej povodni ju 27.3.1955 voda odniesla preč.  V roku 1956 sa už po záhradách objavujú tzv. medvedíky, ktoré narobili veľké škody. A podobné problémy máme aj dodnes. Bol aj veľký výskyt chrústov a hrabošov.

Obyvatelia začínajú postupne s výstavbou murovaných domov s pevnou strechou. V Štátnom archíve v Bardejove sú z tohto obdobia zachované stavebné povolenia, ako aj projekty. Z týchto dokumentov je zrejme, že  Mikuláš Dančo získal stavebné povolenie 15.5.1952 a predpokladaný rozpočet na stavbu bol 305 000 Kčs-ešte pred zmenkou. Ďalej boli vydané stavebné povolenia občanom: Andrej Andrej- 22.4.1954, Andrej Varga-1.X.1954, Šimko Juraj-27.5.1954, František Skorohyd-10.3.1958. Pri tomto projekte sa už objavuje ako projektant miestny rodák a prvý absolvent strednej priemyselnej školy z Vlače Juraj Gača. Ďalej to bol stavebník Andrej Biroš-8.3.1959.V tomto prípade je rozpočet už po zmenke peňazí v roku 1953 a to 70 000 Kčs. Z dokumentov  je zrejmé, že už v tej dobe sa uvažovalo o výstavbe vodnej nádrže, ktorá by zasiahla spodnú časť obce, teda do určitej nadmorskej výšky. Pri dokladoch k stavebnému povoleniu sa nachádza aj potvrdenie o nadmorskej výške od geodetov z Prešova. 4. mája 1960 získal povolenie aj stavebník Juraj Andrejko s manželkou Máriou. Autorom projektu v tomto prípade bol Ján Onderišin z Ďurďoša, spolužiak Juraja Gaču. Vedúcim odboru výstavby na Okresnom národnom výbore v Giraltovciach  bol v tomto obdobi spomínaný Juraj Gača. S výstavbou v roku 1960 zač-al aj Jozef Gača a manž. Anna rod. Hermanovská. Pri všetkých žiadostiach o povolenie sa museli dokladovať aj výpomocné sily pri výstavbe domov.

Veľmi dôležitý v histórii obce bol rok 1959. Pred ním hospodárili ľudia ako samostatní roľníci, väčšinou na úzkych poličkách. Na práce ako ťažné zvieratá používali kravy alebo voly, niektorí kone. Dňa 5. novembra 1959 vzniklo v obci Jednotné roľnícke družstvo, ktoré si dávalo za cieľ skoncovať s drinou na malých poliach a zlepšiť tak životnú úroveň obyvateľstva v dedine.Na prvej schôdzi si družstevníci zvolili správu družstva. Prvým predsedom sa stál Michal Biroš.

Ďalšou významnou udalosťou roka 1959 bol vznik Základnej deväťročnej školy vo Vlači.

1.9.1959 sa žiaci z obce Vlača presťahovali zo ZDŠ v Ďurďoši do vlastnej školy vo Vlači. Škola bola umiestnená v budove po odtransportovanom občanovi židovského pôvodu Zigmundovi Ungarovi a patrila už národnému výboru, ktorý v nej mal kancelárie. V škole začala vyučovať pani učiteľka Mária Marková z Ďurďoša. Škola mala vtedy aj 5. ročník a bola jednotriedna. V roku 1961 nastúpil ako riaditeľ a učiteľ Jozef Marko, ktorý písal aj  obecnú kroniku až do roku 1967, kedy všetci  vlačianski žiaci začali navštevovať Základnú deväťročnú školu v Hanušovciach n. Top.    Začala fungovať aj obecná knižnica a štyrikrát do mesiaca sa v škole premietal film. Kultúru v obci mal na starosti Michal Šimko, predseda a neskôr tajomník MNV.

Obec patrila do zdravotníckého obvodu Hanušovce n.Top. Lekárom bol tu dlhé roky MUDr. Jozef Molčani.  Po ňom nastúpil v roku 1969 ordinovať  v Hanušovciach MUDr. Jozef Vargovčík,

Od roku 1960 bola obec administratívne začlenená do okresu Prešov a do Východoslovenského kraja.

V apríli 1963 sa pristúpilo k výstavbe vodovodu pre JRD a do konca roka už dobytok mal vodu v samočinných napájačkách. V tomto roku ôsmi obyvatelia začali s výstavbou rodinných domov. Boli to: Juraj Gača, Andrej Gača, Jozef Harčarik, Ján Peleščak, Ján Andrej, Juraj Sirotský a Andrej Fečo. Počas roka výstavbu ukončil len Juraj Gača. Viacerí občania opravovali svoje rodinné domy- dávali im modernejší vzhľad. V roku  1964 však občanov nemilo prekvapila vyhláška Okresného národného výboru v Prešove o zákaze výstavby v obci Vlača. Obec bola odsúdená na zánik. Stretlo sa to s nevôľou aj obavami, čo bude ďalej. Rada MNV sa domáhala aj výstavby novej budovy kancelárií MNV , tú im však  stavať nepovolili. Povolilo sa im stavať hasičskú zbrojnicu, v ktorej by bola umiestnená aj kancelária MNV, ale aj táto stavba nepokračovala podľa plánu. Nakoniec sa v roku 1966 podarili dohodnúť aj na montovanej stavbe , v ktorej budú kancelárie MNV, malý obchod so skladmi a neveľká sála. Okresný národný výbor prispel sumou 64 000 Kčs. Stavba napredovala podľa predstáv a pre obec bola veľmi dôležitá.

Skutočne historickým bol rok 1968. Bola ukončená montovaná drevostavba budovy MNV a priľahlých priestorov. V tomto roku bola obec Vlača začlenená do novovzniknutého okresu Vranov nad Topľou. Pre celú krajinu je však pamätný najmä dátum 21. august 1968. V noci obsadili Československo vojská tzv. Varšavskej zmluvy a to: Zväzu sovietskych socialistických republík, Bulharskej ľudovodemokratickej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovodemokratickej republiky a Poľskej ľudovej republiky. Rumunsko sa do akcie nezapojilo. Vyvolalo to veľké obavy aj u obyvateľov našej obce. Začalo sa to najmä vykupovaním základných potravín. Vtedajší predavač Jednoty Jozef Pasternák z Remenin musel obmedzovať predaj na určité množstvá, čo samozrejme začalo vyvolávať paniku. Niektorí rodičia sa obávali vojenského konfliktu, pretože mali synov na základnej vojenskej službe. Ponad Vlaču v pravidelných intervaloch prelietavali  sovietske vojenské stíhačky a na hlavnej ceste E 18 smerom od Vranova bol samý tank.  Situácia sa našťastie začala upokojovať a dostala sa postupne do normálu.

V roku 1969 sa v obci začala rekonštrukcia verejného osvetlenia. Boli namontované nové neónové výbojkové svietidlá po celej obci. Uskutočnila sa aj výstavba miestneho verejného  rozhlasu a výstavba bezprašnej asfaltovej cesty cez obec. Pokračovala aj stavba započatej hasičskej zbrojnice. Veľmi dôležitá bola pre občanov výstavba verejného samospádového vodovodu z rezerváru Na vapenikoch, do ktorého priteká pitná voda z prameňov v lese Uboč.

Obec Vlača sa takto zaradila medzi vyspelé obce v okrese a niektorí už koncom roka mali v domoch kúpeľne. V nasledujúcich rokoch sa začalo s výstavbou miestnych komunikácií, čo urobilo radosť predovšetkým obyvateľom novej ulice smerom na Hanušovce. Všetky tieto úpravy v obci riadil predovšetkým predseda MNV Juraj Šimko. V roku 1979 ešte započal aj so svojpomocnou výstavbou nového obchodu Jednota a po voľbách v roku 1980 odovzdal funkciu Jánovi Hermanovskému, ktorý na miestnom JRD vykonával aj funkciu mechanizátora. Tajomníkom bol Štefan Pohlod a radu MNV tvorili: Juraj Gača, Mária Petrová a Ján Hermanovský ml. Členmi MNV boli: František Lajčin, Jozef Biroš, Mária Gačová, Anton Andrejko, Ján Sirotský, Andrej Biroš a Ján Klobušický.

Najvýznamnejšie investičné akcie z tohto obdobia boli: dokončenie výstavby obchodu Jednota-spotrebné družstvo v roku 1982, rekonštrukcia futbalového ihriska Pod valalom, kedy sa plocha  ihriska vyrovnala a osadili sa aj nové kovové bránky. Cez miestny potok, smerom na Hanušovce, pribudol betónový mostík so zábradlím a ďalšie dva kovové mostíky boli osadené : jeden pred domom Jozefa Biroša uprostred obce, druhý širší slúži ako prechod na cintorín a do miestnej cerkvi. Pokračovalo sa v dokončovaní miestnych komunikácií.